Luxuse zariadenie spálne ktoré ukazovali, že ju obýva žena s vybraným vkusom sa pomaly norila do tichej tmy. Len rinčiaci telefón narúšal túto atmosféru spúšťajúcej sa noci. Ležal zhodený vedľa postele takže budil dojem, že z nej spadol, poškodil a preto teraz vydáva neznesiteľný rinkot. Len občasne prerušenie zvonenía dávalo tušiť že na druhej strane linky niekto skutočne očakáva , že miesto neosobného pípania sa ozve vytúžený , milovaný hlas . Po chvíli aj telefón utíchol vo svojej činnosti a celá miestnosť u definitívne ponorila do ukľudňujúceho spánku. Obrysy nábytku začali strácať svoje pevné kontúry až nakoniec plynule prehádzali do jednoliatej tmy . Predtým ich ale znovu niečo vyrušilo z diaľky k ním začal prenikať nepríjemne vysoký zvuk vyvolávajúci rezonanciu v celej miestnosti . A ostrý modrý blikot už začína prenikať cez poodtiahnuté závesy odhaľuje to čo doteraz skryté bolo v zhusťujúcom sa šere . Malé postavičky sošiek akoby zlostne sa ohliadajú kto im chce vziať ich nočný oddych rozhliadajú sa okolo . Ale výkrik zamrzne na ich ľadových nehybných perách . Pri mohutnom zrkadle kontrastujúc im s ostatným nábytkom je totiž žena . Sedí na pohodlnej pohovke z vysokým čalúneným operadlom tak ticho že pôsobí ako súčasť zariadeniu spálne . Jas sirén striedavo osvetľujúce miestnosť dával jej nadpozemskú krásu aj keď pôsobila drobným dojmom naproti veľkej miestnosti nestrácala sa v nej ale v novom svet,e vytvárala dominantu pútajúc pozornosť . Ležérne leží krížom cez pohovku hlava jej klesla únavou na prsia a plavé vlasy má rozhodené po operadle . Oči upierali svoj zasnený pohľad niekde ďaleko za plochu zrkadla .. Na sebe má iba župan ktorý nedbalo odhaľuje jej ľavý prs a práve na ňom poznať že to nie je ešte ani žena je to krásne dieťa nezahalený pahorok rozkoše len riedko posiaty jemným páperím dáva za pravdu . Krásne vyzerá vo svojej ženskej kráse a detskej nevinnosti . Obklopuje ju aura ktorá dáva pocit že toľko krásy nemôže patriť tomuto malému človiečku , je v nej niečo nadpozemského . O aké strašné zistenie táto krása už nepatrí do ríše živých veľká rana vedľa ľavého ucha ktorú milosrdne skrýva tieň a veľká kaluž svetlej krvi ktorá zašpinila brakátovú čalunk splývajúca s okolitou tmou . Bledomodré oči už neobdivujú vlastnej krásy v zrkadle , neprenikne už zvodný spod dlhých mihalníc bráni mu smrteľná hmla vzniesla sa na ne . Nepočuť pravidelný dych zdvíhajúc pravidelne prsia , len dlhý výdych akoby tu zostal stále trčať , ten posledný , ktorým sa rozlúčila zo svetom . V bledej tvári nesvietia ružové líca , jej hlava dostala tvaru mramorovej sochy krásnej vo svojej nadpozemskej neživosti .Ustal zvuk sirén a teraz len blikot majákov dáva telu anjelskú podobu .Buch , buch , nástojčivé klopanie na dvere sa rozlieha sa od vstupných dverí .„ Zlatko prosím ťa otvor som tu aby sme sa spolu vrátili domov .“: Kľud v miestnosti akoby ozvenou niesol jeho hlas : domov , domov … Tichý rozhovor ticho sa rozvíjajúci za dvermi naberá na hlasitosti .„Tu Štátna polícia v mene zákona vás vyzývam aby ste otvorili dvere porušili ste zákon a nedali ste svojmu právnemu zástupcovi žiadnu správu o svojom mieste pobytu a ani stave , preto vás vyzývam aby ste sa okamžite vrátila domou .“ : Strohý autoritatívny hlas narušil všetko čaro ktoré tu panovalo . Je tu polícia všetci sa jej musia podriadiť nik z ,ľudí neujde jej právomoci . Nik z ľudí len taký získajú väčšie práva ako ona ktorý už prestali byť ľuďmi . Neustáli kolotoč jemného klopania striedajúceho s autoritatívnym búchaním na dvere prosby spoza dverí prelínajú z hrozbami , ale nič s toho nenašlo adresáta , dvere cez ktoré hovorili ostali aj jediný, poslucháčom . Za nimi je iný svet na ktorý nemajú dosah . „ Posledné varovanie , otvorte dvere . Inak budeme nútený použiť k ich otvoreniu násilie .“ : posledná výstraha pred ktorou sa väčšinou každému podlomia kolená a poslúchne . Lenže tieto nohy už nebudú nikdy stáť naveky podlomili sa . Ostrý náraz oceľového baranidla pretrhne doposiaľ panujúci kľud . Rany sa opakujú neustále rýchlejšie zo stupňujúcou silou . Ale staré drevené stavajú sa na posledný zúfalý pokus chrániť to čo sa skrýva za nimi . Ale zvuk štiepajúceho sa dreva dáva na známosť kto je v tomto boji víťaz a kto držal stranu s porazenými . Úzke pruhy svetla čoraz hustejšie ožiarujú priestor izby a tma sa začína prestrašene skrývať po rohoch . Posledný prudký kop a a rozpolené dvere sa bezmocne zhúpnu na skrivených pántoch . Dovnútra vpadnú prvý muži pôsobia tu ako votrelci , asi ako kozmonaut vo vesmíre aj o nich je jasne že toto prostredie pre nich nie je domáce . Jedine stisnutie vypínača zmení magické rozprávkové prostredie na chladnú realitu . A svetlo pravdy teraz osvecuje aj polonahé dievča na pohovke lúče nestudato ukazujú jej obnažený prs a za slnečnou jasnosťou priam pornograficky detailne osvetľujú jej rozkrok .A práve on vzbudzuje tragickú pozornosť príchodzích . Nohy spojené v posmrtnom kŕči akoby sa podvedome ešte stále snažila chrániť zbytky svojej počestnosti . Ale za zaschnutá krv ktorá vytvára mapy riek na jej útlych stehnách vytvárajú písmená s ktorých sa dá prečítať že počestnosť bola u nej kruto pretrhnutá . Dlhé škrabance na rukách až teraz upútali pozornosť , ostatne iba potvrdzujú to čo všetci tušili . Toto miesto , táto postel nebola len posteľou rozkoší ale aj lóžou hriechu a násilia hrubo vymáhanom po nevinnej .„ Kamilka .“ : len jediný výkrik sa vydral z rozkúsaných pier muža ktorému toto dieťa bolo najdrahšie , je totiž jeho vlastné . Bezducho ako kus dreva sa hádže k nej , pritom hlavou naráža na tvrdú časť dreveného operadla . Ozve sa dutý uder a nehybná ruka skĺzne z z operadla a hrôzostrašným pohybom akoby sa vznášala v oleji , spočinie na hlave svojho otca … Tento mrazivý dotyk ho zhrozil vzal i poslednú nádej … Nepohol sa a nesnažil sa ruku striasť len hlasný vzlykot rozľahol sa z jeho pier . Všetci zostávajúcu zmrazene stáť boja sa totiž otca – obávaného senátora Irmana . Tvrdý nekompromisný politik zastupujúci ľavicovú stranu ľavý blok v ktorej nekompromisne vládol a nestrpel žiaden odpor a povrávalo sa že svojich oponentov prenasleduje aj potom čo ich vyhodí zo strany a snaží sa ich úplne zničiť . veľká ctižiadosť a suverenita vyžarovala z neho keď sa usmieval z televíznych obrazoviek teraz ale videli úplne obyčajného zlomeného človeka , no zakorenené predsudky a strach bránili všetkým prejaviť mu sústrasť . Nevšímali si ho radšej a videli len mŕtve dievča .Tvrdý chlapi ktorý nervózne pofajčievajú pri vyberaní kusov ľudských tiel z nabúraných aut , ktorý sa neodvrátili ani keď v meste upratovali po vrahoch teraz ticho skladajú svoje policajne čapice , a skláňajú svoje vyholené hlavy . Nekompromisný pohľad hrubej sily vyžarujúci s ich očí strieda , dlho zabudnutý pohľad ľútosti ktorú ale znova zmení a v očiach možno vidieť iba napísaný rozsudok znejúci pomsta . Kto zavolal sanitku ale tu akoby sa zastavil čas svetlo dopadajúce na hlavy zarazených mužov ktorý boli tak zaskočený , že nikomu nenapadlo prikry ť telo nebohej , pri ktorej nohách ešte stále kľačal premohnutý otec . Podvedomo sa pozerajú na toto krásne telo akoby zmrazené , vidia pred sebou fotografiu herečky zvečnený pri najkrajšej póze .Čas sa zúfalo pomaly vlečie a chlapi nezvyknutý dlho nečinne postávať nervózne prešľapujú znovu skúmajú anjelské telo a odrazu z hrôzou zisťujú že stúpa v nich vzrušenie . Rozpustené vlasy , zmyselné pery , jemne zahnutá labutia šija opiera hlavu obťažkaná korunou rozpustených vlasov ktoré lemujú nevinnú tvar . Pevne prsia plné mladíckeho pučania , ploché brucho útle boky , dlhé nohy … všetko orámované v dokonalých parametroch zachvacuje ich neodolateľne poodhaliť druhú stranu županu a vidieť celú jej krásu napätie sa stáva neznesiteľné a tak po jednom začínajú opúšťať miestnosť , až nakoniec ostáva iba otec sám zo svojou dcérou a aj jemu dohádzajú slzy tak po odchode posledného utícha aj jeho plač . Posadil sa vedľa kresla sňal ruku zo svojej hlavy a započal ju nežne hladiť . Dovnútra potichu vkročí doktor rýchlym krokom odmeria miestnosť a smeruje k dievčaťu . Ponáhľa sa síce veľmi dobre vie že jeho zhon zbytočný . Jediný dotyk na strane jej krku mu dá istotu v tom o čom už vedel .„ Mŕtva .“ vyderie sa spod stisnutých pier . Nie je ale rozladený mŕtvym mladým telom , jediné čo ho rozčuľuje je rana na strane hlavy , svedčiaca že zo sveta odišla násilne , a drobné ranky na ramennej žile , ktoré dávali pocit že zrejme posledné momenty na svete by si ani nepamätala . Ráznym kývnutím privoláva ramentých ošetrovateľov aby odviezli telo na pitevnu jediné miesto nemocnice , kde s s ňou ešte budú zapodievať . Dievča sa stráca pod veľkými ramenami ktoré spracúvajú jej telo , aby ju mohli odniesť na nosítkach . Ošetrovatelia sú ticho kvôli vedľa sediacemu senátorovi ktorý neprestáva hladiť jej ruku a zavadzia im pri práci len očami si ukazujú na prednosti dievčaťa a veselo sa usmievajú . Stali sa profesionálni pracovníci zo smrťou a teraz sú schopný spríjemniť morbidnými vtipmi zľahčujúcu atmosféru . Policajti odchádzajú už tu pre nich nie je práca posledný krát nazrú do miestnosti ktorá sa im ešte tisíce krát zjaví v najstrašnejších nočných morách a za myslene kráčajú preč po nich prídu detektívi rozoberú celú izbu rozbijú sošky aby v nich našli pripadne látky slúžiace za dôkaz , spália závesy pri chemických testoch podlahu zaprášia prachom pre snímanie otlačkov . A nakoniec po nich zostane len vybielená mŕtva miestnosť . Zo vstupných dverí vychádza na ulicu zvláštny sprievod vpredu kráčajú mohutné postavy policajtov v tmavých uniformách za pásom každému visí mohutná zbraň a niektorý majú cez plecia ležérne prehodené krátke brokovnice . Za nimi nasledujú ošetrovatelia v bielom oblečené majú len ľahké plášte na holých rukách im naskakuje husia koža . nesú nosítka už prikryté čiernou látkou . Vedľa nich kráča Irman na tvári mu už opäť panuje neprekonateľná maska a ani dlhý plač nezanechal na ňom žiadne stopy . . Posledný kráča doktor opozdil sa za všetkými a kráča z hlavou zvesenou zamyslený nad poslednými udalosťami ktorých sa stal svedkom . Z diaľky to vyzerá ako čestný sprievod kráľovny zo Sáby ktorá sa vyšla na večernú prechádzku a jej služobníctvo jej robí doprovod a nesú ju na nosidlách . Ale náhly poryv vetru nadvihne plachtu a čiastočne poodhalí bezvládne telo belostne rameno za žiary do temnej noci ako nemý výkrik . Sprievod zastáva pred zaparkovanými autami a bez slova rozlúčky sa rozchádzajú vedia , že opäť sa stretnú iba pri podobnej tragickej udalosti tak slovo dovidenia by prišlo až moc sarkastické . Len doktor pristupuje k Irmanovy „ Chcel by som vám vyjadriť sústrasť .“ : a napriahuje svoju pravicu aby aspoň takto dal najavo svoju spoluúčasť s jeho smútkom . Vie že to nie je zrovna najšťastnejšie riešenie , ale pocit ktorý ho nepríjemne tlačil a nútil ho niečo urobiť sa týmto aktom čiastočne ukľudnil . O to viac bo ale prekvapený Irmanovou reakciou , či skôr nevšímavosť . Kamenná tvár sa nezmení a robí akoby prepočul slová jemu vravené a akoby ani nevidel ruku , síce sa jej musí vyhnúť keď chce pokračovať v chôdzi len na perách mu na chvíľu ako temný mrak preletí zlý úsmev . A sadá si do svojho vládneho luxusného auta . Nik už ale nevidí ako za dymovými sklami pohladil svojho mladučkého adoptívneho syna Ulica sa rýchlo vyprázdňuje, všetci odišli odniesli si obeť nezostalo nič zaujímavé len vonku chvíľu postáva dav zvedavcov diskutujúcich o udalosti ktorú nik z nich nevidel ale o to viac si teraz o nej môžu vymýšľať. No s postupujúcou nocou sa aj oni rozhádzajú. Tak na ulicu vbehne vysilený chlapec ktorý akiste bežal dlhú dobu zostáva úplne nepovšimnutý. S posledných síl vybehne hore po schodoch zarazí sa až pred otvorenými dverami do bytu kde sa tak ponáhľal na zárubni vidí, že boli otvorené násilne, žltá policajná páska. Vie že bežal zbytočne. Trhá pásku a prediera sa dovnútra, odrazu počuje ako sa za ním otvárajú dvere. Vychádza z nich rozospatý starší muž v župane.„Tam sa stalo nešťastie. Nechoďte dovnútra polícia to zaistila a povedali aby tam nik nechodil vraj by sa mohlo niečo poškodiť.“ Keď vidí že si ho nvôbec nevšíma pristúpi bližšie.„Nemôžete tam ísť ja vám v tom zabránim.“:a chytá ho za ruku. Chlapec zlostne pozrie mu do tváre a šklbnutím sa oslobodí. „A pred tým ste tiež nemohli, nemohli ste tiež zabrániť tomu čo sa stalo miesto toho teraz strážite nejaké hlúpe dôkazy prípadu na ktorý ste sa nevedomky prizeral.“: Muž stratil rovnováhu keď sa mu vyšklbával, chcel po ňom hneď skočiť naspäť, ale teraz stojí ako prikovaný neschopný pohybu priame obvinenie ktoré mu ukázalo pravdu je zdrvujúce. Áno nevšímavo chodil okolo dverí nevediac čo sa tam deje len niekedy videl prichádzať to mladé dievča ešte plné života ako sa mu vždy s jemným uklonením pozdravila. Nevšímavosť čo nepáli nehas ale teraz jeho svedomie horí plameňom a nevie kto ho uhasí. Pozerá ako chlapec prechádza cez zapovedané dvere, ale už na neho nešiaha nech ide aj keď nezachránil ale predsa spravil viac ako on, teraz už len strážca mohyly.
3. máj 2006 o 20:40
Páči sa: 0x
Prečítané: 638x
nevidel
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)